Tatranská galéria, 10. 10. 2025
Koncert v Tatranskej galérii bol jedinečnou príležitosťou zažiť projekt, ktorý má svoje korene ešte v roku 1995, keď bol na bratislavskom festivale Večery novej hudby predstavený cyklus 25 klavírnych skladieb reagujúcich na Satieho Trois morceaux en forme de poire. Pôvodný projekt, uvedený v interpretácii Johna Tilburyho, vznikol ako tvorivá odpoveď skladateľov z celého sveta na Satieho ikonické „hruško-kusy“ – a stal sa svojím spôsobom kultovým.
Tohtoročná verzia programu nadväzuje na túto tradíciu po tridsiatich rokoch. Dramaturgia spojila výber diel z pôvodnej zbierky z roku 1995 s novými skladbami napísanými špeciálne pre aktuálne uvedenie. Výsledkom bol večer, ktorý nielen pripomenul históriu projektu, ale zároveň ukázal, že Satieho estetika ostáva živým zdrojom tvorivej inšpirácie aj v roku 2025. Počas večera sme mali okrem Erika Satieho možnosť počuť aj diela týchto skladateľov: James Tenney, Hauke Harder, Tomáš Boroš, Miroslav Pudlák, Robert Kolář, Vít Zouhar, Marek Piaček, Peter Zagar, Maarten Nellestijn, Piet–Jan van Rossum, David Dramm, Daniel Matej, Petr Cígler, František Chaloupka, Martin Burlas a Michal Nejtek.
Jednotlivé diela reagovali na Satieho poetiku rôznymi spôsobmi, no zároveň v nich bolo jednoznačne cítiť rukopis a štýl ich autorov. Niektoré skladby nadviazali na Satieho fragmentárnosť, jeho jemný humor či práce s tichom, iné sa sústredili na harmonické narážky alebo formálnu hru s opakovaním a variáciou. Všetky však vychádzali nie z imitácie, ale z osobného dialógu s pôvodným dielom – skladatelia si Satieho „požičali“, ale vždy prehovorili vlastným jazykom.
Interpretácie klavírneho dua – Ivana Šillera a Tomáša Boroša podčiarkli jednotu celého programu. Ich cit pre súhru, detail a schopnosť vystihnúť charakter každého diela umožnili, aby sa nové aj staršie skladby stali prirodzenými súčasťami jedného dramaturgického celku. Ich hra poskytla skladbám priestor dýchať – v niektorých momentoch s jemnou iróniou, inde s absolútnou sústredenosťou.
Tomáš Boroš sa na koncerte predstavil aj ako skladateľ – jeho dielo ponúklo vyvážené spojenie rešpektu k Satieho odkazu a osobitého kompozičného rukopisu. Jeho reakcia na Satieho pôsobila prirodzene, bez snahy o nápodobu – skôr ako premyslený rozhovor, v ktorom sa pôvodná idea zrkadlí cez súčasné hudobné myslenie.
Večer ukázal, že Satieho Morceaux en forme de poire sú aj po viac než sto rokoch schopné vyvolať rozmanité, tvorivo odvážne a zároveň citlivé reakcie. Spojenie historického projektu z roku 1995 s novými skladbami vytvorilo jedinečnú hudobnú panorámu, v ktorej sa minulosť a prítomnosť prelínali prirodzene a bez hraníc. Koncert tak potvrdil nielen trvácnosť Satieho odkazu, ale aj to, že niektoré diela jednoducho neprestanú inšpirovať – len sa stále znova objavujú cez nové „kľúčové dierky“.
Juraj Beráts
