Kompozičné svety zrkadlia pracovné prostredie skladateľov viac alebo menej explicitne. Klavírista, hudobný publicista, pedagóg a didaktik sú v skladateľovi Tomášovi Borošovi vzácne prítomní a vice versa a vzorne koexistujú… Predkladané troj CD s názvom Gestures je toho svedectvom.
Pobyt v diatonických terénoch môže byť pre súčasného skladateľa pascou, Tomáš Boroš sa tu pohybuje s nonšalantnou ľahkosťou a šarmom. Premýšľajúc o zdroji tejto ľahkosť, dostávam sa k vzdelanostnej báze a kontinuite ( najskôr pedagogika a klavír, potom kompozícia), ku osobnostnému perfekcionizmu, k hlbokej aj teoretickej profesionálnej erudícii, k šťastiu na plodnú spoluprácu s vynikajúcimi osobnosťami a nakoniec ku príznačnej intelektuálnej skromnosti, ktorá v spojení so špecificky hudobným zmyslom pre humor dodáva každému kompozičnému počinu autora punc autenticity a výraznej výpovede.
Meditácia pre Tadeáša Salvu je prvou skladbou v predkladanom výbere. Dokumentuje veľmi špecifický spôsob rekonštrukcie jednej zo skladateľových prvotín na základe „rozpamätávania sa“ a práci s „bielymi miestami pamäti“. Premýšľajúc o zmysle slovného deklamovania tónových výšok v úvode nasledujúcej Hudby pre detský klavír asi prichádzam na funkčnosť a vtip skladateľovho rozhodnutia…: totiž toy piano bežné v našich podmienkach je nespoľahlivé, tóny sa občas ozvú „random“, preto slovná deklamácia hraných tónov vytvára popri určitom „bizáre“, aj možnú vtipnú situáciu, upozorňujúc na nedokonalosť nástroja ( „ počujúci“ poslucháč zrazu pochopí … a „nepočujúci“ … nevie… ). Toy piano v rukách Ivana Šillera sa stáva plnokrvným hudobným nástrojom, avšak pri klasickom klavíri máme pocit miestami až nadpozemského lietania, ako napríklad v nasledujúcich Intervaloch a tóninách. Intervaly a tóniny pre klavír sólo sú dielkom demonštrujúcim autorovu schopnosť svojráznej práce s banálnym, „povinným“ študijným materiálom pre každého hudobníka. Výsledkom je svieži hudobný útvar schopný zaujať a spríjemniť „ povinné jazdy“. Verím, že si skladba nájde svojich nadšených interprétov. Podobné konštatovanie možno povedať aj pri nasledujúcom diele. Päť diatonických prelúdií pre klavír sólo, je staršia autorova kompozícia, dýcha mladistvou sviežosťou a „Satie-ovským“ espiritom.
Polykantilény pre klarinet a klavír je skladbou neoklasicistického typu s výraznou a dobre pamätateľnou tematikou, vďačné obohatenie slovenskej komornej klarinetovej literatúry. Obaja Interpréti Branislav Dugovič i Ivan Buffa uchopili dielo s prirodzenosťou a bravúrou.
CD1 predkladaného výberu završujú Piesne pre soprán a klavír na text Maši Haľamovej. Poézia Maši Haľamovej svojou inSmnou nadčasovosťou a stále sviežim jazykom dokáže zaujať aj s viacgeneračnym odstupom. Borošove autorské spracovanie, je akýmsi autorským čítaním, úprimným, nepateBckým. Výkon Evy Šuškovej je strhujúci, emócia jej prejavu zrejme tlmočí autorský zámer rovnako ako aj vlastné čítanie. CD2 uvádza Sonáta C7 pre klavír a elektrický klavír. Tomáš Boroš sa rozhodol prispieť ku zlepšeniu povesB stage piana ( vnímaného ako „kšefárskeho“, alebo aj „núdzovo cvičného“ nástroja) a napísal pre tento nástroj v duu s klasickým klavírom cyklické dielo so skvelou stavebnou logikou. Základné továrenské „presety“ čembala a organu v bežnom nástroji typu stage piano v spojení s vrcholne ušľachBlým tónom klavíra vytvárajú neidiomatickú zvukovosť a zvláštny „ spleen“ tejto skladby. Pantomíma zvuku pre gitaru a štvorručný klavír. Staršie dielo, z prvotín autora. Dokumentujúc mladistvú formovú rapsodickosť kontrastuje voči stavebnej prísnosti predchádzajúcej skladby v tomto výbere ( sonáta C7) a zároveň anticipuje charakter nasledujúcej
Text rapsody pre vyšší hlas a dva klavíry. Táto skladba vytvára precedens symbiózou hudobno-teoreticko-reflexívneho textu so samotnou interpretáciou, dielo preto vnímam v tradícii konceptualizmu. Zdanlivo absurdná ilustratívnosť nepôsobí naivne, práve naopak podtrhuje formovo-významovú inovaSvnosť diela. Veľký pôvab celku podtrhuje brilantný prejav speváčky Evy Šuškovej tlmočiaci viacero významovo-personálnych rovín textu.
CD2 uzatvárajú Gestures pre dva klavíry a perkusie ovládané klavíristami Gestá sú formovo inovatívne, preto samostatne, plnohodnotne životaschopné dielo, pre mňa meisterstuck, sám som sa už raz názvom i dielom inšpiroval. Tomáš Boroš ako aktívny výkonný umelec pozná tŕnistú cestu štúdia vyššej klavírnej techniky. Táto skladba má popri originálnom pôvabe potenciál „kumulatívno-edukačného“ diela, ako akýsi rýchlokurz lisztovsko-chopinovskej pianistiky. Pri zážitku z koncertného prevedenia som premýšľal o tom ako rád by som toto dielo osobne doporučil ako povinnú študijnú literatúru pre žiakov konzervatóriá. Druhý aspekt diela je samotné gesto… ako formovo významová jednotka. Druhá polovica 19.storočia storočia ako určitý „peak“ v dejinách hudby v úrovni spojenia mimohudobných naraSvov s hudobnou gestikou je vždy inšpirujúca studnica. Mám pocit, že Tomáš Boroš sa v diele Getures podujal trochu pozmeniť ustálené syntaktické vzťahy a práve táto „surreálnosť“ je esenciou pôvabného, pritlmeného ( až potmehúdskeho) úsmevu tohto diela.
CD3 otvára Blok pre ansámbel. Vnášanie akýchsi vážnych až „nepatričných“ emócií (clivosti či exaltovanosti…) do ošúchaných pedagogicko-didaktických floskúl prináša príjemný „flow“ pri počúvaní diela Blok pre ansámbel. Radostné, muzikantsky pôsobivé dielo, v interpretácii Ensemble Ricercata pôsobí mimoriadne artistne. Rádio Rapsódia pre dychové kvarteto, klavír a rozhlasové nahrávky je pôvodnou verziou skladby Text rapsody pre vyšší hlas a dva klavíri v komornom mäkkom zvuku troch drevených dychových nástrojov s lesným rohom a klavírom s prevažne mužskými hlasmi. Resumé pre komorný orchester podobne ako Polykantilény pre klarinet a klavír prinášajú nekonfliktný, alebo povedané inak „konformnejší“ prejav. Oproti väčšine komorných a orchestrálnych diel uvedených na tomto výbere, pre ktoré je príznačný, vtip, irónia, záľuba v absurdne či v „zubatosti“ hudobného tvaru sú tieto dve diela „odpočinkom“ pre konvenčnejšieho poslucháča a zároveň výborným dramaturgickým kontrastom v celku CD kompilácie.
Zvukovo pôvabných 5 kusov pre Veni Academy je ukážkou otvorenej partitúry a jej realizácie v skvelom komornom súbore. Celok má logickú výstavbu a výborný ťah. Celý cyklus troch CD uzatvára Malý koncert s veľkými gestami pre dva klavíry a orchester, pôvodná verzia skladby Gestures pre dva klavíri a perkusie ovládané klavíristami. Skvelé interpretačné výkony sú absolútnou samozrejmosťou tohto výberu. Dvaja hlavní interpréti, klavíristi Ivan Šiller a Tomáš Boroš vyžarujú pri hre nesmiernu noblesu a brilantnosť. Skvelí sú ale všetci zúčastnení interpréti, speváčka Eva Šušková, gitarista Ondrej Veselý, klarinetista Branislav Dugovič, klavírista Ivan Buffa, Ensemble Ricercata, Melos Ethos Ensmble, Veni Academy i SOSR s dirigentmi Zsoltom Nagyom, Marcom Vlasákom i Adriánom Kokošom.
Juraj Vajó
