Otázka, ktorú si kladú mnohí z nás rozkročení medzi dvomi mestami. Autorka a interpretka odpoveď ukryla do svojej tvorby, ktorú 18. decembra predstavila na pôde Slovenskej národnej galérie v rámci cyklu Hudba dneška pod názvom “2 DOMOVY : 2 HOMES”. Názov vzišiel zo skutočnosti, že Dorota žije v Rotterdame, no za svoj domov pokladá rovnako Bratislavu. Hoci pôvodným zámerom bolo uviesť projekt premiérovo práve u nej “doma”, ide v poradí už o tretí koncert po Banskej Bystrici a Brne.
Laikovi názov traverso nepovie nič, no ide o predchodcu súčasnej flauty z 18. storočia. Hru na tento barokový nástroj hudobníčka vyštudovala v holandskom Haagu. Ako uvádza na svojich internetových stránkach, “vo svojej hudobno-interpretačnej praxi ju zaujíma de-konštruovať a nanovo definovať tradičné, poznané formáty hudobných (a iných) vystúpení, pričom (si) vytvára vlastné spôsoby hrania hudby a bytia „na javisku“ so zreteľom na komunikáciu so svojím publikom.” A práve tento prístup naplno predviedla v galerijných priestoroch venovaných, príznačne, výtvarným dielam Od baroka po súčasnosť, pričom na koncert dohliadal monumentálny portrét Márie Terézie.
Hneď v úvode z reproduktorov zaznela variácia na známu ľudovú pieseň “Červené jabĺčko”, do ktorej sa začínajú ozývať tóny traversa. Už po prvých minútach je zrejmé, že nejde o konvenčný koncert, keď interpret stojí uprostred pódia za notovým stojanom, Dorota sa po pódiu pohybuje bosky. Nie je tam však sama; za laptopom sedí jej otec, skladateľ Daniel Matej, ktorý k niektorým zo skladieb vytvoril sprievod vo forme elektronickej hudby, či už v podobe cyklických tónov spomínaného traversa, interpretkinho spevu alebo ambientných realistických zvukov.
Autorka svoj nástroj uchopila majstrovsky. Nejde totiž o hru v tradičnom zmysle slova. Niektoré zo skladieb sú čisto inštrumentálne. Avšak kým v skladbe “Blossom and Shadow for solo traverso and voice I. & II.” predvádza šepotavý spev vlastného textu organicky prekladaný hrou na nástroj, chvíľu na to spieva ľudovú “Oddavac še budu”, prechádzajúc do úplne iného typu spevu – popri hraní totiž spieva do flauty, čím vytvára jedinečný homogénny zážitok, keď sa ľudský hlas mení v tóny hrdého barokového inštrumentu.
Koncert navyše zaujal svojou výrazne koherentnou atmosférou. Pod množstvom malieb nám hudobníčka dopriala subtílny, no zároveň výrazne tenzný zážitok i prostredníctvom pohybov vlastného tela. Po intímnej skladbe “Spindled for Dorota”, určenej čisto pre zvuk traversa, nasleduje kontrastná, hypnotická, vrstevnatá, ľahko kakofonická, no živá skladba “Simple Turns”. Tá pomaly prechádza do jemne naivných tónov čerpajúcich zo slovenskej ľudovej harmónie. Pri jednej zo skladieb si Dorota dokonca nasadila slúchadlá a do zvukov traversa len dupala nohou.
Koncert ponúkol citlivý, premyslene oslobodzujúci, imerzný zážitok. Matejová predviedla traverso ako vznešený barokový nástroj, no miestami ho umne využila až v štýle slovenskej tradičnej píšťaly.
Tému domova si hudobníčka nenechala len pre seba. Diváci mali možnosť pár slovami na kartičky napísať, čo domov znamená pre nich. Tieto postrehy neskôr Dorota vizuálne použije v rámci svojej ďalšej tvorby.
Nasledujúci, jubilejný, 50. koncert hudobného cyklu sa uskutoční začiatkom roka 2025 v Dvorane VŠMU.
Michal Húska
