V rámci cyklu koncertov patriacich do hudobno – edukačnej relácie Rádia Devín Hudobná dielňa sa tesne pred Vianocami vo veľkom štúdiu Slovenského rozhlasu odohral aj koncert telesa Ensemble Ricercata. Odzneli diela štyroch autorov, no zamrzela absencia sopranistky Helgy Vargy Bach, ktorej vystúpenie zmarila choroba. Nová autorská hudba Lukáša Borzíka tu odoznela dokonca vo svetovej premiére, preto sme mu dali väčší priestor zodpovedať zopár otázok.
Koncert sa niesol bez veľkých rečí, autorská hudba bola nadovšetko výpovedná. Otvoril ho koncert pre klavír a orchester f mol od Johanna Sebastiana Bacha, po ktorom nasledovala kontemplácia pre klavír a sláčikový orchester od Lukáša Borzíka nazvaná Svetlo v mojom vnútri. Je skvelé počuť suverénnu kompozičnú prácu súčasného slovenského autora, ku ktorej sa laik bežne nedostane. Autor bol na koncerte osobne prítomný, pričom sa publiku a telesu poďakoval aj osobne na javisku. Od Vladimíra Godára následne zaznela Emmeleia pre violončelo a orchester, ktorá odznela v ikonickom filme Záhrada od Martina Šulíka, filmu, ktorý budúci rok oslávi 30 rokov. Na záver odzneli tri vety od Luigiho Boccherini z koncertu pre violončelo a orchester – B dur, G.482. Jozef Lupták sa tu ukázal ako naozaj skvelý violončelový sólista. V priebehu večera pobavil aj obľúbeným žartom hudobníko. V reakcii na vyzváňajúci mobil v hľadisku zopakoval tento hudobný motív na svojom nástroji. Výnimočný večer, ktorý sa oplatilo zaznamenať.
ROZHOVOR S LUKÁŠOM BORZÍKOM
Išlo o koncertnú premiéru vašej skladby?
Hudobné dielo Svetlo v mojom vnútri, kontempláciu pre klavír a sláčikový orchester, uviedol klavirista Ivan Šiller a Komorný orchester ZOE vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu vo svetovej premiére. Patrí im zato moja veľká vďaka!
Kedy a kde ste skladbu zložili? Názov je pomerne jednoznačný, pýtam sa skôr na to, v akej situácii ste ju skladali?
Prvú verziu skladby Svetlo v mojom vnútri som skomponoval už v roku 2023. Jej obsadenie však zahŕňalo aj drevené a plechové dychové nástroje. Ivanova požiadavka pre obsadenie orchestra z dôvodu nedostatku financií rátala len so sláčikovým orchestrom v redukovanom počte 3 prvé husle, 3 druhé husle, 2 violy, 2 violončelá a 1 kontrabas. V roku 2024 som pracoval ešte na inom koncerte pre klavír a symfonický orchester a pôvodne malo na koncerte odznieť toto najnovšie dielo. Ukázalo sa však, že jeho rozmery a obsadenie sú príliš komplexné a boli by ťažko redukovateľné len pre sláčikové nástroje tak, aby bola zachovaná obsahová idea klavírneho koncertu. Preto som napokon pre plánovaný koncert opäť siahol po diele Svetlo v mojom vnútri, ktoré obsahovalo ako dominantný nástroj klavír a bolo možné prepracovať ho pre sláčikový orchester. Bolo síce potrebné celé dielo prepracovať a klavírny part obohatiť o nové rozmanité detaily, ale pôvodná verzia už obsahovala všetko podstatné a bola aj formou pevne fixovaná do finálnej podoby. Metamorfóza obsahovej stránky pôvodného diela do novej podoby bola pre mňa príjemnou a radostnou prácou. Sústredil som sa najmä na nuansy, ktoré ozvláštnili zvukovú štruktúru diela o významovo a výrazovo nové prvky. Vďaka tomu všetky kontrastujúce plochy v rámci hudobnej textúry naplno rozvinuli svoj skrytý potenciál, ktorý sa ukázal a dokonale vynikol práve pri práci so zredukovaným obsadením orchestra.
Ako hodnotíte koncertné predvedenie vašej skladby a koncert ako celok?
Premiérové uvedenia nových diel sú pre každého tvorcu veľmi potrebné, dôležité a súčasne náročné. V prvom rade mi záleží na priliehavom zachytení charakteru, obsahu a atmosféry, ktoré má dielo sprostredkovať. A to sa odohráva vo viacerých rovinách. Technická disponovanosť hráčov je nevyhnutnosťou, avšak pri naštudovaní nových diel je tento proces komplikovaný skutočnosťou, že neexistuje žiaden vopred daný model ako vyjadriť predtým ešte nikdy nepočuté zvukové komplexy. Mojím želaním by bolo, aby priestor na prípravu nového diela bol minimálne dvojnásobný. Aby sa dielo mohlo usídliť nielen v srdci, ale rovnako v hracom aparáte interpretov, aby ich interpretácia mohla dozrieť ako dobré víno do najvyššej možnej kvality. Dielo sa vždy rodí dlhý čas. Ako jeho tvorca musím byť trpezlivý a načúvať jeho potrebám, až kým sa postupne nevyjaví vo svojej imanentnej podobe. Potom je tu ešte istý čas na jeho zápis do notovej podoby a podrobné definovanie agogických aspektov skladby, aby sa čo najviac sprehľadnil význam jednotlivých hudobných myšlienok.
Dramaturgia celého koncertu bola koncipovaná zaujímavo a invenčne. Súbor so sólistami večera, Ivanom Šillerom a Jozefom Luptákom, striedavo uviedol 4 diela, 2 staré a 2 nové. No kvalitná hudba nemá hranice času. Vždy keď sa rozoznie, jej plynutie nás strhne do jej prúdu, ktorý je nadčasový a ktorý ľudstvo obopína a objíma ponad všetky veky. Aj preto práve táto konštelácia bola pre mňa ako poslucháča príjemne vyvážená.
Čím sa ako skladateľ zaoberáte v súčasnosti a čo pripravujete pre nadchádzajúci rok?
V súčasnosti pracujem na novej symfónii pre symfonický orchester. V novembri 2025 by mala Slovenská filharmónia spolu s Filharmonickým zborom a sólistami Hildou Gulyás a Matúšom Šimkom pod dirigentskou taktovkou Ondreja Olosa uviesť moje časovo rozsiahlejšie dielo z roku 2021 s názvom Matka. Ide o symfóniu pre soprán, tenor, miešaný zbor a symfonický orchester. Vznik tohto diela podporil Fond na podporu umenia.
Okrem toho ako predseda Spolku slovenských skladateľov pripravujem spolu s organizačným tímom 33. ročník festivalu Nová slovenská hudba, v rámci ktorého publiku predstavíme prierez najaktuálnejšou tvorbou našich starších i mladších slovenských skladateľov. Na Slovensku, ale aj za hranicami Slovenska žije a tvorí niekoľko desiatok profesijne i ľudsky kvalitných tvorcov, skladateľov súčasnej slovenskej klasickej hudby, ako sú napríklad Iris Szeghy, Jevgenij Iršai, Pavol Krška, Peter Machajdík, Egon Krák, Mirko Krajči, Jana Kmiťová, Juraj Vajó, Anton Steinecker, Marián Lejava, Adrián Demoč, Robert Kolář, Ľuboš Bernáth, Lenka Novosedlíková, Martina Kachlová, Peter Javorka, Matej Sloboda, Barbora Tomášková, Šimon Lučenič a mnohí a mnohí ďalší, ktorých diela premiérovo zaznejú práve na spomínanom 33. ročníku festivalu Nová slovenská hudba. Už teraz môžem prezradiť, že je sa načo tešiť.
Michal Húska
