Koncert (2. 12. 2025) klavírneho dua Tomáš Boroš a Ivan Šiller s názvom Morceaux en forme de poire predstavovalo reflexiu medzinárodného projektu, ktorého genéza siaha do roku 1995. Idea podujatia sa zrodila z obdivu k dielu Erika Satieho a pôvodne bola uvedená v rámci festivalu Večery novej hudby pri príležitosti 70. výročia skladateľovho úmrtia. Kým vtedajšiu kolekciu dvadsiatich piatich sólových skladieb svetových autorov premiéroval John Tilbury, aktuálna podoba projektu iniciovaná festivalom Expozice nové hudby k Satieho stému výročiu sa vracia k pôvodnému obsadeniu pre štvorručný klavír.
Dramaturgia večera doplnená o nové objednávky bola koncipovaná ako dialóg, v ktorom sa historická tradícia a súčasná kompozičná invencia prelínali bez vzájomnej dominancie, pričom už od úvodných taktov bolo zrejmé, že autorom nejde o vonkajšiu efektnosť, ale o citlivú analýzu estetických presahov Satieho provokácie a jeho príznačnej irónie v kontexte súčasnej hudby. Jednotliví autori pristupovali k pôvodnej predlohe s osobitým rukopisom, no s hlbokou úctou k jej podstate, či už formou zvukového vrstvenia alebo subtílnej paródie, čím potvrdili, že aj v úspornej ploche hudobnej miniatúry je možné koncentrovať a v čase transformovať fundamentálnu umeleckú myšlienku.
Dominantnou osou projektu zostala Satieho suita Trois morceaux en forme de poire v interpretácii Ivana Šillera a Tomáša Boroša, ktorí sa namiesto historizujúcej rekonštrukcie zamerali na sprítomnenie vnútornej autenticity diela, čím vytvorili pevný bod pre kompozičné reakcie ostatných autorov. Po úvodnom uvedení Satieho nadviazali diela Jamesa Tenneya Three Pages in the Shape of a Pear a Haukea Hardera Birnen, Bohnen und Speck, aby v zápätí blok slovenskej a českej proveniencie otvoril jeden z protagonistov večera Tomáš Boroš svojou skladbou Morceaux – Formes – Poires. Satieho estetický odkaz ďalej analyticky spracovávali Miroslav Pudlák v kompozícii Erixations, Robert Kolář v diele The New House, Vít Zouhar v La maison des quatre cheminées I, Marek Piaček v Shaky Pears Remix uvedenom pri premiére projektu pre tridsiatimi rokmi a Peter Zagar v „pridanej hruške“ Une poire supplémentaire.
Významným prínosom k celkovému konceptu bola premiéra skladby Petra Špiláka s názvom Petite promenade entre deux Ré et un Si♭, pričom programovú mozaiku dopĺňali mechanicky a neodbytne rytmizovaná Souris mécanique Maartena Nellestijna, významne formovo skrátená Messe trés courte Piet-Jan van Rossuma, minimalistická Seconda Prima Davida Dramma, ako aj sarkasticky ladená kompozícia I tried them and they were all ROTTEN od iniciátora projektu Daniela Mateja a Horizontal Pleasure Petra Cíglera.
Záverečný blok skladieb otvorila druhá premiéra večera, invenčná miniatúra Satie od Kataríny Koreňovej, ktorej štruktúru určuje kryptogram odvodený z mena samotného skladateľa. Formálna strohosť barokovej formy La chaconne aléatoire Františka Chaloupku a hutná a asketická kompozícia Martina Burlasa Freezing boli anticipované už v ich názvoch, pričom celú dramaturgickú líniu, tak úzko spätú s osobnosťou Erika Satieho, zavŕšili záverečné skladby Ski inch od Chrisa Newmana a s výraznou dávkou poetickosti Pralentir Michala Nejtka.
Večer v banskobystrickej Radnici sa nepochybne zaradil k nezabudnuteľným zážitkom. Koncerty tohto typu sú v Cikkerovej sieni vzácnosťou, o to hlbší a príjemnejší umelecký dojem v poslucháčoch zanechal.
Eva Miškovičová
