14. 6. 2025 – BRATISLAVA, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
Mnoho kultúrnych snobov jeho hudbu považuje za excentricitu bez hĺbky. Osvietené mysle v nej naopak nachádzajú pôvabnú originalitu. Snažiac sa o objektívne stanovisko je takmer nemožné poprieť jeho vplyv na vývoj hudby na prelome storočí. Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Erika Satieho mu v Slovenskom rozhlase skladali poklonu klaviristi Ivan Šiller a Tomáš Boroš.
Pred začiatkom koncertu v rámci projektu Ensemble ricercata v Slovenskom rozhlase s názvom Hommage à Erik Satie sa ujal slova Daniel Matej a v krátkosti zhrnul históriu komponovania hudby na počesť excentrického Francúza. Táto idea totiž vznikla už pred tridsiatimi rokmi na bratislavskom festivale Večery novej hudby, znovu ožila tento rok vďaka brnianskemu festivalu Expozice nové hudby a napokon sa ustálila v dramaturgicky skrátenom programe tohto koncertu. Ako jeden z hlavných dôvodov pre opätovné zaoberanie sa hudbou tohto skladateľa Matej udal jeho nedocenenie, hlavne v porovnaní s Debussym, Ravelom či členmi Parížskej šestky. Poukazuje to na zaujímavý generačný rozdiel. My o niečo neskôr narodení, ktorí sme boli konfrontovaní so stále rastúcou popularitou videoesejí sa totiž stretávame so Satieho hudbou aj v masovej kultúre pomerne často. Spolu s Chopinom a Schubertom je Satie snáď najobľúbenejším skladateľom tvorcov intelektuálne sa tváriacich pop-sociologických a filozofických audiovizuálnych traktátov. Jeho napohľad melancholická, afektovaná a monotónna tvorba tvorí dokonalý podklad pre ich hlboké úvahy.
Šiller, Boroš a plejáda skvelých skladateľov ale vrhli na Satieho odkaz nové svetlo. Ukázali, že okrem všetkých týchto kvalít môžu byť jeho hudobný materiál a estetika využité i pre niečo mimoriadne hravé, vtipné, štruktúrne prepracované. Interpretov bola radosť nielen počúvať, ale i sledovať. Ich pohyby, výrazy tváre a organická súhra spôsobili, že sa poslucháč mohol na začiatku koncertu naladiť na vlnu a na konci z nej zísť, užívajúc si pritom chirurgickú presnosť klaviristov. Každý drobný odtienok farby a nálady bol vypointovaný a presný. Veľká výzva spočívala najmä v udržaní koncentrácie na rýchle zmeny štýlov. Tempo koncertu bolo vďaka striedaniu kratučkých skladbičiek nezadržateľné.
Po Satieho originálnych Troch kusoch v tvare hrušky nasledovalo v rýchlom slede 16 inšpirovaných diel. Three Pages in the Shape of a Pear, In celebration of Erik Satie Jamesa Tenneyho, miniatúry Daniela Mateja I Tried Them And They Were All Rotten, Shaky Pears Remix Mareka Piačeka a Une poire supplémentaire Petra Zagara sú kompozície tvorené pre pôvodný projekt. Priniesli veľkú mieru kontrastu. Tenney zvolil abstraktné moderné výrazivo, v ktorom je treba názvuky Satieho hľadať veľmi pozorne, Piaček je energický a rapsodický, Matej intuitívne a hravo sústredený na štruktúru a Peter Zagar zas seriózny a dôkladný.
Nové diela boli ešte o niečo podnetnejšie. Zwei Stücke für Klavier zu drei Händen für E. S. Hauke Hardera majú v jadre interval poloktávy, ktorý autor s humorom skúma. Morceaux – Formes – Poires (Erik Satie’s harmony) Tomáša Boroša sú pre autora typicky nápadité a svojrázne. Skladba Erixations Miroslava Pudláka, postavená na slovnej hračke so Satieho menom a jeho dielom Vexations, je skvelou kombináciou humoru a elegantnej štruktúry. Robert Kolář nezaprel svoj redaktorský prehľad ani technickú zručnosť v eklektickej syntéze inšpirácií The New House (for Erik). Príjemným vyrušením bola skladbička Seconda Prima Davida Dramma, v ktorej Ivan Šiller okúsil hru na neviditeľnom klavíri.
Typickejšie programovo-dramatický charakter mali diela La maison des quatre cheminées I Víta Zouhara a Souris mècanique Maartena Nellestijna. Modernejšie, estetikou smerujúc k minimalizmu sa prezentovali Petr Cígler v skladbe Horizontal Pleasure a František Chaloupka vo svojom diele La chaconne aléatoire (Hommage á Erik Satie). Trojminútová Messe très courte Piet-Jan van Rossuma materiálovo vychádza zo Satieho omše Messe des Pauvres a skladá úctu hlave Metropolitnej cirkvi umenia pod ochranou vzývaného Ježiša vodcu. Atmosférické skladby Freezing Martina Burlasa a Pralentir Michala Nejteka zrkadlia Satieho jesennú melanchóliu a vzbudili v poslucháčoch, alebo aspoň vo mne túžbu po prechádzke v chladnom novembrovom prítmí.
Jakub GOČ
