22. 5. 2025 – BRATISLAVA, Koncertná sieň Dvorana
Koncert Orfeus Hommage à Bokes sa odohral v rámci 24. ročníka študentského festivalu súčasnej hudby Orfeus venovaného pocte skladateľovi Vladimírovi Bokesovi. Zaznel jedinečný cyklus Prelúdií a fúg pre klavír op. 53 tohto skladateľa vyznačujúci sa technickou náročnosťou a silnou ideovou zakotvenosťou v kontexte slovenskej hudby 20. storočia. Dielo nemohol interpretovať nik iný ako Katarína Paľová, klaviristka známa práve svojou orientáciou na hudbu minulého a súčasného storočia.
Cyklus Prelúdií a fúg vznikal v rozmedzí rokov 1984-1989 ako výsledok autorovej dlhodobej snahy skĺbiť tradíciu so súčasným hudobným jazykom. Bokes sa inšpiroval Bachovou koncepciou, no preniesol ju do 20. storočia s typicky hutnou textúrou, kontrapunktickou prácou a výrazovým napätím. V skladbách sa prelína prísna štruktúra s dramatickými melodickými i dynamickými výkyvmi. Dvanásť prelúdií a fúg nesie rôznorodé výrazové polohy, od lyrickej meditácie, cez expresívne napätie až po groteskné momenty. Niektoré z prelúdií čerpajú z džezovej alebo archaickej modálnej inšpirácie, iné zase odrážajú konkrétne historické udalosti či pocity zo spoločenskej klímy normalizačného obdobia. Klaviristke sa podarilo vystihnúť nielen zložitosť, ale aj emocionálnu vrstvu Bokesovej hudby.
Katarína Paľová predviedla svoju bravúrne zvládnutú techniku v kombinácii s jasnou artikuláciou. Dynamické vlny vystavala premyslene, skoky do krajných polôh klavíra zvládla s istotou, afekt dodala s veľkou silou. V hustej faktúre a rýchlych tempách sa interpretka pohrávala s detailmi, ktoré neunikli ani nepozornejším poslucháčom. Každá z fúg niesla jasne čitateľnú tematickú prácu aj v chaose rytmickej a harmonickej zložitosti. Zvlášť silný moment nastal pri Fúge č. 3 nesúcej plačlivý náboj, ktorá sa zaiste dojala poslucháčov v publiku. Naopak, Prelúdium č. 4 zaujalo kontrastne uvoľňujúcou džezovou atmosférou. Veľký emocionálny vrchol prišiel s Prelúdiom č. 9 – reakciou na policajné zásahy voči študentom-demonštrantom v Prahe. Skladateľ sa snažil vyjadriť bôľ, hnev a bezmocnosť voči zásahom, vďaka Kataríne Paľovej sme si tento nesúhlas s režimom mohli pripomenúť, alebo aspoň sčasti nanovo precítiť.
Umelecký zážitok znásobovala aj schopnosť klaviristky udržať pozornosť publika počas celého cyklu. Jej hra bola nielen interpretačne precízna, ale i mimoriadne komunikatívna. Výrazový rozsah, ktorý pokryla, od intímne tichých pasáží po dramaticky vypäté vrcholy, bol podaný s absolútnou kontrolou. Rôznorodosť charakterov jednotlivých prelúdií a fúg znela vďaka jej podaniu prirodzene, čo svedčí o jej hlbokom porozumení textu a autorovej vízii. Navyše, napriek komplexnosti skladieb, zostávala jej interpretácia prístupná aj poslucháčom menej zbehlým v súčasnej hudbe – Paľová rozumela tomu, čo hrá, a vedela to aj zrozumiteľne pretlmočiť. Zároveň neukázala len virtuóznu stránku svojho umenia, ale aj pokoru, s ktorou pristupuje k interpretácii náročného a často nedoceneného repertoáru.
Koncert bol obohatený o dokument o Bokesovom živote, jeho skladateľskej ceste v časoch normalizácie a snahe pretlačiť svoju hudbu aj napriek cenzúre. Diskusia po koncerte s bývalými žiakmi skladateľa priblížila jeho pedagogický vplyv a generačný odkaz. Atmosféra koncertu bola síce komorná, publikum tvorili prevažne známi klaviristky, bývalí žiaci a kolegovia Vladimíra Bokesa, no o to intímnejšie pôsobil celý večer. „My sa musíme veľmi snažiť a riskovať vlastnú existenciu, aby sme o krôčik posunuli vývoj tejto slovenskej hudby ďalej. Snažil som sa z najväčších síl tomu nejako pomôcť, robil som najviac, čo sa dalo,“ dodal v závere dokumentu Vladimír Bokes. Táto myšlienka a nebáť sa ozvať, komponovať a posúvať vpred by sa mali stať posolstvom dnešnej doby, lebo naša kultúra to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým.
Hana CHLEBÁKOVÁ
