12. 5. 2025 – BRATISLAVA, Malé koncertné štúdio STVR
Impresionistické začiatky 20. storočia, náročné diela hudobnej avantgardy až súčasné kompozície slovenských a rakúskych autorov. Premyslenú dramaturgiu zvolil Quasars Ensemble, jeden z najvýraznejších slovenských súborov súčasnej hudby v spolupráci so zahraničnými hosťami, pre koncert nazvaný Karneval farieb.
Na úvod zvolili interpreti veľmi vhodnú, brilantnú ukážku impresionistickej komornej skladby Maurica Ravela. Introduction et allegro so sólisticky poňatou harfou je jedinečne jemná a sugestívna skladba, v ktorej autor využíva kontrastné farby nástrojov s ohromujúcim účinkom. Predvedenie súborom Quasars Ensemble si zaiste užili všetci poslucháči. Hneď prvé tóny dua kanadskej flautistky Audrey Perreault a klarinetistu Jozefa Eliáša poslucháčov presvedčili, že pôjde o vskutku vydarenú interpretáciu. Pozdvihnutia hodná bola i interpretácia harfistky Tiny Žeredin, ktorej sólová hra ani zďaleka nebola umelá – práve naopak, bola suverénna, sebaistá a prirodzená. Hráčom, s hudbou úplne emocionálne zladeným, sa podarilo predviesť Ravelovu majstrovskú prácu s farbou a textúrou. V programe koncertu došlo k neočakávanej zmene. Napriek pôvodnému zámeru nebolo možné uviesť skladbu Organismo Ivana Buffu. Dôvodom bolo náhle zhoršenie zdravotného stavu hobojistky, ktorej interpretácia zohráva v diele kľúčovú rolu.
Zmenu hudobnej estetiky priniesla Sequenza IXa Luciana Beria. Každá zo štrnástich Sequenz predstavuje samostatnú sólovú skladbu, ktorá vyžaduje od interpreta prekročiť rámec bežných technických možností – prekročiť rámec toho, čo sa vôbec zdá byť možné –, aby vytvoril všakovaké aj neobvyklé zvuky. Jednotlivo sú skladby sekvenciami pútavých a kontrastných udalostí, predstavujúcich výzvu ako pre poslucháča, tak i pre interpreta. Klarinetista Jozef Eliáš našiel v Sequenze IXa akýsi melodický surrealizmus, esenciu lyrickej pružnosti, často šepkajúcej a zároveň nariekajúcej. Pri elegantnej, farbistej a zvukovo podmanivej interpretácii poslucháč možno i pozabudol, že počúva pätnásť minútovú kompozíciu pre jeden nástroj.
Albireo Daniela Olivera Mosera vzniklo na objednávku pre klaviristov Dianu a Ivana Buffu. Názov kompozície pre dva klavíry odkazuje na dvojhviezdu v súhvezdí Labute, ako píšu autori v bulletine ku koncertu. Tento astronomický fenomén skladateľovi poslúžil ako výborná metafora pre hudobnú koncepciu skladby, kde dva klavíry reprezentujú dve odlišné, no harmonicky spolupracujúce entity. Klaviristi veľmi jasne a zrozumiteľne interpretovali kontrasty medzi dvomi nástrojmi. Zvýšenú pozornosť a záujem poslucháčov zaistili súzvuky predstavujúce výbuchy alebo hviezdne erupcie v ozvenách. Zvlášť pôsobivá bola aj ich práca s pedálom, ktorá v niektorých momentoch vytvorila dojem akustickej ilúzie – doznievajúce akordy sa zlievali do takmer ambientnej hmoty, akoby ilustrovali hviezdnu hmlu.
Karneval farieb zavŕšil Quasars Ensemble Karnevalom zvierat Camilla Saint-Saënsa. Hoci ide o dielo s parodickými prvkami, tie tu nepôsobia samoúčelne – skladba si zachováva hudobnú kvalitu aj pri opakovanom počúvaní. V časti Slon si publikum vychutnalo mohutnú kontrabasovú melódiu v podaní Mariána Bujňáka. Skameneliny zaujali hrou maďarského interpreta Tamása Schlangera na xylofóne, evokujúcou hrkotajúce kosti. Diana a Ivan Buffa v časti Klaviristi zase rytmicky rozlaďovali klavíry čoraz divokejšie, až sa v kóde opäť našli. Jozef Eliáš vydával na klarinete nádherné kukučie zvolanie naozaj akoby z útrob hlbokých lesov. V predvedení všetkých diel sa miešala mimoriadne vysoká muzikantská úroveň s detskou hravosťou.
Hana CHLEBÁKOVÁ
