
Album NACHTBOEK · QUOTATIONS zoskupenia VENI ensemble s dirigentom Mariánom Lejavom uvádza dve kompozície od umeleckého vedúceho súboru a zároveň slovenského skladateľa Daniela Mateja: JMF for DM a QUOTATIONS · ROTATIONS · VARIATIONS. Na albume má pozíciu v poradí druhej skladby kompozícia AVONDBOEK – NACHTBOEK od holandského skladateľa Piet-Jan van Rossum-a.
VENI 35 je akýmsi emblematickým podnázvom tohto CD nosiča. Tento reprezentatívny výber skromne dokumentuje jubileum. S VENI ensemble, resp. s pridruženou VENI ACADEMY mi utkveli v pamäti mnohé krásne prežité chvíle, množstvo interpretov, koncertov, ale aj úspešne zrealizovaných nahrávok. VENI ensemble je príklad výborne riadenej umeleckej skupiny, úspešné „duchovné dieťa“ Daniela Mateja.
Výber uvádza dielo napísané akoby v tradícii vytvorenej John Cage-om a hnutiami ako Dada, či Fluxus, na Slovensku rozvíjanej v okruhu Milana Adamčiaka, do ktorého Daniel Matej aktívne patril. Ku názvu skladby JMF for DM autor medzi riadkami prezrádza, že sú to iniciály chorálu Jesu meine Freude (ktorý dávnejšie upravil pre flauto traverso pre svoju dcéru Dorku).
Ťažisko informácií v partitúre spočíva prevažne v slovných pokynoch pre interpretov. Spôsob práce so spočiatku výškovo nedefinovaným tónovým materiálom, sprvu sýtiacim sa pre Daniela Mateja až ikonickou sériou op. 27, neskôr diatonickým radom anticipujúcim záverečnú hru s bachovským chorálom, vzdialene pripomína orientálny spôsob tzv. nápevových modelov (maqam, raga), akoby „cestu“ od náhody cez Weberna, až k J. S. Bachovi.
Kompozičná poetika holandského skladateľa Piet-Jan Van Rossum-a je napriek generačnej blízkosti a spoločnému pedagógovi (Louis Andriessen) v klavírnom koncerte AVONDBOEK – NACHTBOEK radikálne odlišná od kompozičnej poetiky Daniela Mateja. Nesmierne plodný autor, činný aj vo sfére slovesného umenia, či filmu vytvára vo svojom 3. klavírnom koncerte zvláštne spojenie s takmer zabudnutým ruským skladateľom Alexejom Stančinským žijúcim na prelome 19. a 20. storočia. (J. L. Borges odkazuje na kabalistu I. Luriu, ktorý takémuto spojeniu hovoril Ibbür). Oboch skladateľov – Stančinského i Rossum-a spája aktívny záujem o mysticizmus. Rossum, na rozdiel od Mateja, neprezrádza nič z použitých pracovných postupov, iba úvahy sprevádzajúce kompozičný proces. Tie však, rovnako ako zvolený inštrumentár, či archetypické hudobné metafory nabádajú o skladbe premýšľať, resp. vytvárať si mimohudobný naratív. Skladateľ totiž poslucháča svojim autorským textom, pri počúvaní hudobného toku, akoby „pozýval“ k vytvoreniu si vlastného „programu“. Žeby “upgrade” novoromantizmu? Hudba speje od úvodného jemného sextového volania, cez príjemný, polymodálny terén, s emóciou akéhosi prieskumu práve objavenej krajiny, so zvonami a zvoncami ohlasujúcimi akoby vždy novú obec.
Zvuk búchajúcich, osamotených, v morskej vode vymáčaných drevených palíc anticipuje na konci prvej tretiny skladby jej záver. V druhej tretine kompozície akoby sme išli po podobnej krajine už menej prekvapení. „Tradicionalistický“ sólový klavír si tu spolu so striedmym sprievodom vybehne na kopec „zlatého rezu“ a odtiaľ sa už kotúľa späť ku v morskej vode vymáčaným paliciam. Klavirista sa znova prenesie od kláves ku strunám klavíra. Alexej Stančinskij sa utopil a Piet-Jan Van Rossum jeho nešťastný príbeh vyrozprával s pôsobivou kódou.
Skvelý výkon sólistu Ivana Šillera podporeného rovnako skvelými VENI ensemble s dirigentom Mariánom Lejavom je rovnako samozrejmou „pridanou hodnotou“ aj pri interpretácii finálnej kompozície výberu na tomto CD nosiči. Ako pozoruhodne poetickú vnímam skladbu QUOTATIONS · ROTATIONS · VARIATIONS od Daniela Mateja. K jej tvorbe, ako autor sám konštatuje, mu bol dopriaty vzácne dlhý čas. Vzniklo bohato štruktúrované dielo. Prvá časť prináša emóciu kontrastu úvodnej, chladne pulzujúcej, široko vystavanej plochy, (…z počúvania vyvstáva pocit, akoby autor vysielal v počtoch a farbách jednotlivých repetícií tónov akúsi šifrovanú správu…) až s „feldmanovskou“ nehou druhého dielu popretkávanou komponistom vytvorenou “kontaktnou” hrou 12 tónovej webernovskej série s doškálnymi postupmi.
Druhá časť už kumuluje kontrasty na menších plochách. Ohlasuje sa opakovanými, naliehavo nežnými diatonickými klavírnymi clustrami, ktoré fungujú ako akási „téma“ druhej časti. Puktuálne aleatorické behy sa tu striedajú s „chorálovosťou“ poňatou niekde v zmysle až „schönbergovskej“ melódie zvukových farieb, alebo inde ako akýsi virtuálny klávesový nástroj.
Attacca nastupuje aj tretia časť, ktorá uzatvára oblúk globálnejším uchopením variačnosti vo vzťahu k prvej časti. Tretia časť je nádherná aj svojim humorným uchopením odkazov. V prípade Bondy-ho iba poslucháč „čechoslovák“ pochopí jemný humor. Pás s hlasom filozofa Egona Bondyho znie spočiatku ako duduk, či šofar, až v opakovaniach sa odhalí jeho identita. Pieseň legendy československého undergroundu „Hřbitove, hřbitove zahrado zelená“ s „artovým“ sprievodom VENI ensemble akoby ironicky odkazuje na koncerty popových hviezd s orchestrami, znie ako nesmierne pôsobivá karikatúra dobového trendu, krásne uzavretie CD NACHTBOEK · QUOTATIONS.
Juraj Vajó