30. 5. 2025 – TRENČÍN, Refektár Piaristického gymnázia
Platforma hluk:zvuk, ktorá vznikla začiatkom tohto roka z iniciatívy mladých slovenských umelcov, si kladie za cieľ otvárať priestor radikálnej súčasnej hudbe v celom jej zvukovom bohatstve a bez kompromisov. Dramaturgia jedného z prvých koncertných večerov s názvom nocturnal.lament sa niesla v duchu otázky, či hudba ešte stále dokáže sprostredkovať smútok, túžbu, zmierenie – alebo sa už dnešné hudobné vyjadrovanie vzdalo týchto „romantických“ dimenzií. Odpoveď bola hľadaná prostredníctvom diel, prehovárajúcich k dnešnému poslucháčovi z rôznych časových i estetických horizontov, no spojených rovnakou ambíciou zásadne pohnúť ich vnútorným svetom.
Zjasnená noc Arnolda Schönberga – ikonické dielo z prelomu 19. a 20. storočia, nesúce ozveny postromantickej expresivity, no zároveň smerujúce k novým hudobným obzorom – otvorilo hudobný večer plný napätého očakávania. Ansámbel Prague Modern pod vedením Dávida Danela predviedol technicky brilantnú a emocionálne nabitú interpretáciu. Sláčikové sexteto naplnilo priestor hutným, plastickým tónom, ktorý plynulo prechádzal od intímnych polyfónnych štruktúr k mohutným unisonám. Atmosféra noci, rozostrené harmónie a dramatické dynamické vlny vytvárali silný, takmer vizuálny zážitok. Záverečné durové rozuzlenie, podporené zapadajúcim slnkom, prenikajúcim do priestoru sa stalo akousi audiovizuálnou katarziou. Na dramaturgicky konvenčný, ale umelecky účinný úvod večera nadviazala premiéra vokálno-inštrumentálnej skladby .jouissance_l, ktorej autorom je slovenský skladateľ, dirigent a jeden zo zakladateľov platformy, Patrik Kako. Inšpiráciu čerpal zo slávneho lamenta Ariadny z pera Claudia Monteverdiho, pričom sa snažil preniesť jeho emocionálnu silu i ranobarokovú harmóniu do kontextu radikálneho zvukového experimentu a výrazovej polohy súčasného hudobného jazyka. Speváčka Anabelle Plum, známa svojím pôsobením v oblasti jazzu a súčasnej hudby, podala výnimočný výkon. Od intonovaných pasáží cez vzdychy, výkriky až po temné chrčanie predviedla dych berúcu vokálnu techniku. Jej prejav osciloval medzi extázou a bolesťou, pričom vytváral symbiotický dialóg so sláčikovým ansámblom a harfou. Skladba bola stelesnením utrpenia i túžby, výkrikom i rezignáciou – emocionálne výsostne silným momentom večera.
Záver koncertu patril dielu súčasného rakúskeho skladateľa Georga Friedricha Haasa, ktorého kompozičný štýl označil bulletinu ako postspektralistický. V Sláčikovom kvartete č. 5 (2007) pracoval s priestorovou organizáciou zvuku – štyria hráči kvarteta rozmiestnení v rohoch miestnosti vytvárali jemne sa meniace zvukové plochy, ktoré sa v priestore vlnili, rozplývali a zlievali. Tento pulzujúci sonoristický svet bol viac než len hudbou – bol architektúrou zvuku, zážitkom, ktorý vyžaduje otvorenosť i hlboké sústredenie. V podaní členov ansámblu Prague Modern boli sprostredkované tie najjemnejšie nuansy i najostrejšie zvukové polohy jednotlivých nástrojov. Vďaka umeleckým kvalitám tohto zoskupenia si poslucháči mohli odniesť nezameniteľný hudobný zážitok.
Koncert nocturnal.lament odpovedal na svoju ústrednú otázku s presvedčivosťou – nie didaktickou, ale existenciálnou. Ukázal, že hudba prirodzene nesie emócie v postupne sa premieňajúcich podobách a stelesnil ich časový vývoj od neskororomantického výrazu cez vokálny experiment až po priestorové sonické štruktúry. Emočný účinok koncertu bol nepopierateľný – provokujúci i krásny, podnecujúci k reflexii. Platforma hluk:zvuk tak potvrdila, že bude do budúcna cenným príspevkom do diskusie o podobe súčasnej hudby.
Aneta FICKOVÁ
