Počas rokov vystupovania na rôznych miestach sveta, som sa stretol aj s mnohými kolegami: hudobníkmi, či skladateľmi. Niekedy sa pýtam: „Kam všetci zmizli?“ Prečo s niektorými ľuďmi zostávame v kontakte, zatiaľ čo väčšina z nich postupne odíde? Zvlášť zahraničné priateľstvá ľahko vyblednú. Priateľstvo s niekým zo zahraničia je veľmi vzácne, ak pretrváva roky. Myslím si, že to znamená, že medzi nami existuje hlboké prepojenia nie len našich záujmov.
Píšem o Danielovi Matejovi, s ktorým sme mali rovnakého učiteľa. Rovnako však ako aj mnohí ďalší ľudia. Premýšľam nad tým, prečo sa s ním stále stretávam a ostávam v kontakte. Pravdepodobne sú na to dva dôvody.
Prvý: obaja sme nekonformisti, či rebeli (v angličtine mavericks)i. Obaja sme skladatelia, ktorí sa pozerajú dopredu, aj keď väčšina hovorí: „Poďme sa vrátiť späť.“ Obaja sme to, čo v holandčine nazývame „ondeugend“, a teda chlapci, ktorí vylezú na zakázaný strom, len aby ukradli jablko. Niečo v nás vyvoláva zvedavosť, keď niekto povie: „Nerob to.“ A my si hovoríme: „AKO VEĽMI SOM ZVEDAVÝ, prečo by som to nemal robiť, a idem to skúsiť!“
Druhý dôvod je, že obaja sme hlboko seriózni a idealistickí. Dnes je obzvlášť náročné zostať skladateľom, najmä v Holandsku, kde sa situácia otočila o 180 stupňov. V roku 1990 bol skladateľ niekto, na koho sa dalo hľadieť s úctou, ale v roku 2024 je skladateľ anachronizmom – profesiou neznámou väčšine ľudí. Keď im vysvetľujete, že ste umelcom, ktorý píše hudbu, predstavia si sviečky, skorú smrť a veľkú chudobu. Chcú, aby umelec bol ako Vincent van Gogh, a čakajú, kým si aj my „odsekneme” ucho, aby mohli povedať: „Ach, áno, je to nádherné, však? Pravé šialenstvo a chudoba, nič neprekoná seriózneho a idealistického umelca.“
Ale nie, naše uši zostávajú na mieste, máme domovy, manželky, deti, mačku, auto a elektrické svetlo namiesto sviečok. Sme len normálni ľudia, ktorí sa snažia žiť „normálny“ život, čo je pre mnohých často veľkým sklamaním.
Je v nás kúsok roztopašnosti a zároveň náboženská serióznosť a idealizmus. Tieto dve strany našich charakterov nás udržujú v rovnováhe. To je to, čo vidím, keď sa pozerám na Daniela – obaja sme mladší aj starší, než naozaj sme.
Po tom, čo Ivesov ensemble odohral program na ISCM dňoch v Stuttgarte v roku 2006, kde sa hrali moje a Danielove skladby, čo bol aj moment, kedy sme sa prvýkrát stretli, som bol hosťom v Bratislave na „Večeroch novej hudby“. Tam som sa stretol aj s VENI ensemble a rovnako aj s Ivanom Šillerom, klaviristom. Hral jedno z mojich diel, ktoré bolo desať rokov staré, ale nikdy nebolo odohrané v Holandsku, pretože sa na to nikto neodvážil. Bola to svetová premiéra. Bol som dosť nervózny, pretože som od holandských hudobníkov počúval, že je to nehrateľné. Jasne si pamätám prvú skúšku v Bratislave, keď ma Ivan Šiller a Peter Zwiebel (hráč na violu) varovali: „Musíte nám to odpustiť, nemali sme dosť času na naštudovanie, takže to nie je dokonalé.“ V Holandsku, keď vám hudobník povie toto, pripravíte sa na najhoršie, pretože to znamená, že vôbec neštudoval a bude hrať „a prima vista“ a dúfať v najlepšie. Ale keď Ivan a Peter začali hrať, bol som ohromený, bolo tam takmer všetko, a navyše naozaj veľmi hudobne. Po prvom prechode som ostal bez slov, a obaja si mysleli: „Pomoc, nepáčilo sa mu to.“ Ale opak bol pravdou.
Odvtedy viem, že je VENI ensemble vždy presné a hrá s obrovským zmyslom pre naliehavosť.
V roku 2020 som napísal svoje tretie klavírne concerto „AVONDBOEK – NACHTBOEK” špeciálne pre Ivana. Premiéra sa uskutočnila o tri roky neskôr, pretože ju odložila pandémia koronavírusu, a nemohol som byť prítomný na prvom koncertnom prevedení, musel som sa starať o svoju malú mačku Zeep, ktorá potrebovala každodennú liečbu. Pre skladateľa je totálne deprimujúce, keď zmešká premiéru, najmä keď ide o také veľké dielo. Po všetkých tých mesiacoch osamelého písania tam jednoducho chcete byť! Ale nemohol som nechať svoju mačku, a tak som všetko zveril do rúk Daniela, ktorý bol mojimi ušami počas skúšok, Ivanovi, ktorý ako vždy nepotreboval žiadne vedenie, a Mariánovi Lejavovi, dirigentovi, ktorý dokázal, že VENI ensemble zahrá kvintoly, čo väčšina orchestrov a súborov v Holandsku nedokáže. Skvelý a precízny výkon.
Nemohol som cítiť atmosféru živého momentu, ale našťastie je tu nahrávka, na CD spolu s Danielovým klavirnym koncertom, čo je pre mňa pocta, pretože viem, že „quotations-rotations-variations“ pre neho veľa znamená. Obe naše diela boli napísané v osamelej pandemickej dobe, ktorá spájala pocity úľavy z ticha, úzkosti z obmedzení a zvláštnosti, keď sme si uvedomili, že niečo také sme ešte nezažili.
Našťastie som sa mohol zúčastniť krstu nového CD a znovu stretnúť svojich priateľov. A ako dobre to všetko vyzerá – celý balíček je spracovaný s rovnakým rešpektom a serióznosťou, akú som vždy zažil od Daniela aj VENI ensemble.
Ďakujem vám, cítim sa poctený byť vaším priateľom, vám všetkým…
Piet-Jan van Rossum
