Koncert z tvorby Tomáša Boroša predstavil jedinečný prierez jeho dielom, ktoré je známe originálnym spojením didaktických princípov a estetiky súčasnej klasickej hudby. Jeho skladby, adresované nielen žiakom a pedagógom, ale aj profesionálnym hudobníkom, sú ukážkou inovatívneho prístupu k hudobnému vzdelávaniu a interpretácii. Koncert zároveň demonštroval skladateľovu schopnosť prekračovať hranice bežného ponímania klavíra, spájajúc tradičné techniky s modernými, zvukovo atraktívnymi prvkami.
Skladby na koncerte interpretoval samotný skladateľ Tomáš Boroš a jeho dlhoročný umelecký kolega Ivan Šiller, čo pridalo vystúpeniu jedinečný rozmer. Možnosť počuť diela v podaní samotného autora je výnimočným zážitkom, keďže hudba získava autentickosť. Borošova interpretácia bola obohatená o jeho osobitý pohľad na dynamiku, frázovanie a celkový výraz, pričom vďaka jeho vzájomnej hudobnej spolupráci so Šillerom vznikol súlad, ktorý dokázal vtiahnuť publikum do hlbín ich spoločného umeleckého sveta.
Zbierka „Tarantulky“ pre klavír štvorručne , vytvorená s cieľom inšpirovať začínajúcich klaviristov i pokročilých hudobníkov, ponúkla poslucháčom hravý svet plný prekvapení. Kompozície ako „Staccato“, „Diskant“, „Tim-pa dim“ či „Rozpomienky“ predstavili rôznorodé zvukové textúry a netradičné techniky hry, ktoré dokážu nadchnúť a zároveň poskytnúť neľahkú interpretačnú výzvu. Najmä skladbička „Tarantulky“, ktorá dala celej zbierke názov, zaujala atmosférou krehkého humoru a obrazotvornými imitáciami tarantulích pohybov po klaviatúre.
Premiéra „Sonáty C7“ , monumentálnej šesťčasťovej skladby, priniesla ďalšiu vrstvu skladateľovej tvorivej poetiky. Zdanlivo jednoduchý harmonický základ – dominantný septakord C7 – sa stal základom komplexného diela, v ktorom sa akustický klavír a elektrický klavír spojili do harmonického dialógu. Elektrický klavír, často považovaný za netradičný nástroj v oblasti vážnej hudby, tu zohral rovnocennú rolu, obohacujúc skladbu o modernú zvukovú dimenziu. Kompozícia ponúkla poslucháčom pestrofarebnú zvukovú paletu, od dramatických rytmických motívov až po melancholické a kontemplatívne pasáže.
Skladba „Gestures“ pre dva klavíry a bicie nástroje , kde bicie ovládajú samotní klaviristi, bola ďalšou ukážkou skladateľovej inovatívnosti. Toto dielo, nadväzujúce na jeho predchádzajúcu orchestrálnu suitu, oslavovalo klavírnu techniku a gesto ako dôležitý prvok hudobnej interpretácie. Figuratívne rozklady, trilky či alúzie na majstrov klasickoromantickej epochy, ako Liszt či Chopin, sa stali základom pre dynamickú súhru, ktorá bola výzvou nielen technickou, ale aj interpretačnou. Dvojica klaviristov musela nájsť dokonalú rovnováhu medzi virtuozitou a zvukovou súdržnosťou.
Klaviristi Ivan Šiller a Tomáš Boroš sa predviedli ako výnimočne zohratý tandem, ktorý zúročil dlhoročné skúsenosti a vzájomnú hudobnú empatiu. Ich precíznosť, muzikalita a schopnosť sprostredkovať jemný humor i emocionálnu hĺbku hudby boli kľúčovými prvkami, ktoré podčiarkli výnimočnosť večera.
Celý koncert bol dôkazom, že súčasná klasická hudba môže byť nielen zvukovo a interpretačne zaujímavá, ale aj hlboko pútavá a prístupná širokému publiku. Tomáš Boroš opäť ukázal, že hudba môže prekračovať hranice medzi vzdelávaním, experimentom a umeleckým zážitkom, pričom dokáže osloviť poslucháčov všetkých vekových kategórií.
Juraj Beráts
